Egyptskí odborníci "digitálne rozbalili" múmiu Amenhotepa I., čo im
umožnilo nahliadnuť pod pohrebnú masku tohto staroegyptského vládcu.
Podarilo sa to po prvý raz od roku 1881, keď bolo telo tohto panovníka
objavené. Bádatelia pomocou moderných technológií vytvorili 3D model
telesných pozostatkov, pričom objavili dosiaľ nepoznané metódy
mumifikácie, ktorými bolo telo približne okolo roku 1500 pred n. l.
zakonzervované.
Analýza modelov viedla bádateľov k objavu, že Amenhotep I. bol prvým
faraónom, ktorého mumifikovali s prekríženými rukami, a zároveň
posledným, ktorému nevybrali mozog z lebky. Výpočtová tomografia navyše
ukázala, že faraón, ktorý vládol 21 rokov, zomrel ako 35-ročný, zrejme v
dôsledku choroby alebo zranenia.
O významnom objave súvisiacom s múmiami informoval tento týždeň aj
medzinárodný tím vedcov, ktorý získal DNA z múmií bez toho, aby vedci
tieto ľudské pozostatky z prehistorického obdobia museli poškodiť.
Genetický materiál obyvateľov predkolumbovskej Južnej Ameriky sa im
totiž podarilo extrahovať z lepkavej zmesi proteínov, ktorými vši lepia
svoje vajíčka k vlasovým koreňom.
Toto lepidlo pozostáva z bielkovín podobných keratínu. Samička ho
vylučuje zo svojho pohlavného orgánu na vlas hostiteľa, kde rýchlo
stvrdne.
"Charakterizovaním genetiky ľudského hostiteľa použitím len
niekoľkých hníd predchádzame deštruktívnemu odberu vzoriek kostí a
zubov, čo znehodnocuje a ničí jedinečné praveké exempláre," priblížila šéfka výskumu Alejandra Perottiová pôsobiaca na univerzite v britskom Readingu.
Bádatelia navyše zistili, že toto lepidlo obsahuje rovnaký podiel
ľudskej DNA ako jeden zub a dokonca dvakrát toľko, ako sa nachádza v
skalnej časti spánkovej kosti.
"Ďalšia vec, ktorú sme tiež zistili, je, že v tomto cemente, v tom
lepidle, je DNA lepšie zachovaná a chránená pred chemickým poškodením (v
porovnaní s DNA nájdenou v zube alebo kosti)," dodal spoluautor štúdie Mikkel Pedersen z Kodanskej univerzity (KU).
Dávnej minulosti sa venovali aj vedci v Británii, ktorí zostavili
najstarší rodokmeň na svete na základe kostrových pozostatkov ľudí,
ktorí boli pochovaní v 5700 rokov starom hrobe na pahorkatine Cotswolds v
grófstve Oxfordshire.
Výskum sa zameriaval na obyčaje v oblasti príbuzenských vzťahov v
hroboch z obdobia mladšej doby kamennej – neolitu – v Británii. Vedci
podľa svojich vyjadrení využili metódy archeologickej i genetickej
analýzy kostí 35 osôb, ktoré žili pred takmer 6000 rokmi.
Experti pomocou analýzy DNA zistili, že ľudia pochovaní v tomto
veľkohrobe patrili k piatim za sebou nasledujúcim generáciám tej istej
rozsiahlej rodiny. Väčšina osôb boli potomkovia štyroch žien z prvej
generácie. Otcom všetkých ich detí bol ten istý muž.
O svojich zisteniach informovali tento týždeň aj archeológovia pôsobiaci
v Holandsku. Na pobreží tohto štátu objavili zvyšky rozsiahlej rímskej
pevnosti, o ktorej sa predpokladá, že v roku 43 n. l. zohrala kľúčovú
úlohu pri úspešnej invázii Rimanov do Británie.
Pevnosť, ktorá dokázala poňať légiu "niekoľkých tisícok" na boj
pripravených vojakov, sa nachádza pri obci Velsen v provincii
Noord-Holland. Podľa vedcov išlo o najsevernejšie situovanú pevnosť
rímskej ríše, ktorej účelom bolo udržať v bezpečnej vzdialenosti
germánsky kmeň Chaukov (Ingaevones u Plinia staršieho).
Opevnený tábor, figurujúci v záznamoch pod latinským názvom Flevum, má
rozlohu 11 hektárov. Vybudovať ho dal cisár Caligula v rámci príprav na
pokus o dobytie územia Británie zhruba v roku 40 n. l. Dokončil ho a
úspešne využil až jeho nástupca cisár Claudius pri invázii v roku 43.
Prvý dôkaz o existencii pevnosti pri Velsene objavili v roku 1945
školáci, ktorí v bývalej nemeckej protitankovej priekope našli úlomky
keramiky. Nasledovali desaťročia archeologického výskumu, ale až
najnovšie interpretácie zmenili význam tejto historickej lokality.
Pokrok tento týždeň dosiahli aj vesmírni bádatelia. Ruská vesmírna
agentúra Roskosmos v pondelok neskoro večer oznámila, že test nosnej
rakety novej generácie s označením Angara-A5 bol úspešný. Raketa s
testovacím nákladom bola vypustená z kozmodrómu Pleseck v Archangeľskej
oblasti, asi 800 km severne od Moskvy. Išlo o tretí štart tohto typu
rakety od roku 2014.
Nosné rakety triedy Angara majú rozličnú veľkosť. Na obežnú dráhu dokážu
vyniesť 3800–24.500 kilogramov nákladu. Konfigurácia pod označením A5
predstavuje náhradu za ťažkú nosnú raketu Proton-M.
Angara má byť podľa vývojárov šetrnejšia k životnému prostrediu, pretože
nie je poháňaná extrémne toxickým heptylom, ktorý je až štyrikrát
toxickejší než kyselina kyanovodíková. Namiesto toho používa ako palivo
zmes kvapalného kyslíka a kerozínu, prípadne kvapalného kyslíka a
vodíka.